Váš dodávateľ kávy

Káva

Káva Classic espresso

Franck espresso Classic má špičkovú osvedčenú arómu a je určená pre trh, ktorý je zvyknutý na špecifické Franckovo espresso.

Väčšina kaviarní v Chorvátsku sú spotrebiteľmi práve tohoto espressa. Ako aj iné kávy
z Franckovho espresso programu, získala značku Chorvátskej kvality ako výrobok, ktorý má nadpriemernú kvalitu a vznikol ako výsledok chorvátskej tradície, výzkumov, inovácií a invencie.





                              

×

Káva Superiore espresso

Franck espresso Superiore je vyrobené na základe výberu najlepších druhov kávy Arabiky a ako výsledok použitia vrcholových vedomostí a technológie. Má mimoriadnu chuť aj arómu. Superiore je zmes, ktorá vám poskytne úplný kávový pôžitok. Nápoj má bohatú chuť a plnosť. Svojou charakteristickou penou poskytuje pôžitok
z každodenného espressa, ako najušľachtilejšie druhy kávovej kultúry Arabica.

Espresso Superiore je zmes, ktorá svoju popularitu získa medzi konzumentmi, ktorí vyžadujú najviac práve od raňajšieho espressa. Preto je Superiore ešte viac než espresso!



                              

×

Káva Stretto espresso

Káva Stretto je nový prémiový produkt vytvorený
z vybraných špičkových druhov kávy.

Jej intenzívna aróma čokolády premiešaná
s jemným korením je určená pre milovníkov výraznej arómy a bohatej plnej chuti.

×
Ďalšie kávové produkty

Káva (bal.: 140g), balená v papierových filtroch, do ktorých je zlisovaná vždy v presne rovnakom množstve a zhodnou hrubosťou namletia. Jednotlivé dávky sú balené v ochrannej atmosfére do špeciálnych samostatných vreciek, zaisťujúcich dlhodobé udržanie všetkých aromatických a chuťových zložiek a vlastností kávy. Umožňuje prípravu vysoko kvalitného espressa.

O kvalite kávy

          Káva je tradičným Franckovým výrobkom, svojou kvalitou je známa už generáciám spokojných spotrebiteľov. Franck vo svojom sortimente ponúka espresso zrnkovú kávu, espresso Extra kávu, mletú vákuovanú kávu, filtrovanú kávu, instantnú kávu a cappuccino a aj kávu bez kofeínu. Kávy Franck sú zmesami najkvalitnejších surovín, spracovanými vlastným technologickým postupom praženia a najjemnejšieho mletia, čím sa dosahuje vysoká kvalita s prvotriednou arómou. V továrni Franck sa pozorne sledujú potreby a priania spotrebiteľa, čoho výsledkom je vznik nových alebo inovovaných výrobkov, ktoré sú prispôsobené modernému spotrebiteľovi a zmenám jeho životného štýlu. Nový posun bol urobený vo výrobe espresso kávy, ktorej počet konzumentov sa zo dňa na deň zväčšuje. Ako odpoveď na súčasné trendy v požiadavkách spotrebiteľa sa sortiment espresso kávy, popri Classic, rozšíril aj o espresso kávu Stretto a Superiore.

            Na výrazné požiadavky spotrebiteľov, ktorí doma radi pijú kávu, Franck reagoval použitím nových vedomostí ako v spracovaní, tak aj v balení kávy. A ako odpoveď na súčasné trendy v požiadavkách spotrebiteľov, Franck svojím náročným spotrebiteľom ponúkol espresso Extra kávu (140g balenia). Aj vďaka technicko-technologickej vybavenosti a počítačovému riadeniu celého procesu v novovybudovanej továrni, zaradili potom Franck medzi najmodernejšie a najkrajšie továrne na svete.

           Franck espresso káva zo dňa na deň rozširuje okruh svojich spotrebiteľov. Väčšina kaviarní v Chorvátsku sú spotrebiteľmi Franck espressa, ktoré sa tak stalo synonymom chorvátskeho pohostinstva. Výberom najznámejších druhov surovej kávy a použitím špičkových vedomostí v spracovaní, Franck espresso poskytuje úplný pôžitok milovníkom espresso kávy.

Proces výroby

          Chuť a kvalita sa získavajú starostlivým výberom rôznych odrôd surovej kávy, ale aj kontrolou suroviny a praženia, o čo Franck ako podnik so storočnou tradíciou, mimoriadne dbá. Franckova výrobná linka kávy je technologicky najvyspelejšou v Chorvátsku a medzi prvými v Európe čo do mechanizácie a kontroly výrobného procesu kávy. Výrobný proces je plne automatizovaný a riadený počítačom, čím sú možnosti chýb a výkyvov v kvalite finálneho výrobku takmer nemožné.

          Všetky nové dodávky surovej kávy, ktoré sa dovezú do továrne Franck, nevyhnutne prechádzajú prísnou fázou kontroly a kvalitatívnych skúšok a až potom sa dostávajú do výrobného procesu. V prvom rade sa mimoriadna starostlivosť venuje čisteniu čerstvých surovín, potom sa testujú vlastnosti surovín v laboratóriu a prostredníctvom senzorického a počítačového dozoru sa zrná suroviny pražia a potom miešajú, pričom sa kvalitné vlastnosti kávy viac prejavia. Najdôležitejšie segmenty výroby sú, okrem počítačového a technologického dozoru, kontrolované aj v laboratóriách vybavených spektrofotometrickými analyzátormi farby a granulácie určené na rýchle a presné meranie požadovaných parametrov. Tak sa farba, ktorá je veľmi dôležitá pre trvalú kvalitu espresso nápoja, meria na štyroch paralelných prístrojoch, aby sa vylúčila možnosť chyby a po meraní zmesi dodatočne kontrolujú skúsení, školení senzorickí analytici. Základnou vlastnosťou zmesi a samej výroby Franckovej kávy je kvalita a chuť, ktorá je desiatky rokov známa ako uznávaná tradičná chuť kávy. K zachovaniu kvality a čerstvosti kávy osobitne prispieva vákuové balenie so zabudovaným ventilom. Zachovanie arómy u svojich výbokov zabezpečil Franck kvalitným baliacim materiálom (triplex laminát) a jednosmerným ventilom. Zrná sú tak chránené pred svetlom, vodnými parami a kyslíkom z atmosféry. Proces výroby je plne pod kontrolou počítačovej technológie, od kontroly surovín, výroby zmesi praženia až po balenie. Kompletný počítačový, grafický a technologický dozor zabezpečuje špičkovú kvalitu Franck espresso kávy, ktorá je znamením tradície a kvality v celom rade kaviarní. .

História

          Pre väčšinu moderných ľudí je úplne nemysliteľné začať nový deň bez šálky posilňujúceho a povzbudzujúceho nápoja – kávy. Svojou mimoriadnou chuťou a pôsobením na ľudský organizmus sa káva oddávna zmocnila celého sveta. Aj keď sa káve darí a plody dáva iba v tropickom pásme, jej vôňu cítiť na všetkých poludníkoch a rovnobežkách. Vďaka káve množstvo výrobcov, obchodníkov aj robotníkov na plantážach má svoje živobytie, pomerne dobrý plat, a to hovoríme o počte väčšom než 25 miliónov ľudí.

          Káva sa nestala hneď obľúbeným nápojom. História jej predierania sa do domácností a na stoly Európanov, Američanov, Arabov, Ázijčanov a Austrálčanov bola krivoľaká. Nevítali ju vždy a všade s radosťou: musela prekonávať rôzne prekážky – preto je história kávy mimoriadne zaujímavá a vzrušujúca. Od jej pradomoviny v zastrčenom kúte Afriky až po triumfálne tiahnutie po území Blízkeho východu a Európe, až ďalej do celého sveta. Kto prvý objavil divoko rastúcu kávu? Kde a kedy ju prvý človek začal používať? Ako potravinu? Ako liek? Ako prostriedok k pôžitku alebo toto všetko zároveň? Na uvedené otázky nevie nikto so spoľahlivosťou odpovedať. Počiatky života kávy sú zahalené plášťom tajomstiev. Z čias prehistórie nejestvujú o nej žiadne údaje. No jestvuje jeden úplne spoľahlivý - Káva bola ako planá rastlina, ker a strom, objavená v Afrike. Taktiež sa vie, že ju prvýkrát človek začal pestovať a používať vo forme nápoja najskôr na Blízkom východe, legenda vraví o Arabskom polostrove, v Jemene.

          Pestovanie divej rastliny, ktorú dnes latinsky voláme coffea Arabica, začalo podľa odhadov už v šiestom storočí. Dodnes však nebol nájdený záznam starší než ten, ktorý zaznamenal arabský lekár v desiatom storočí. Až v 13. storočí sa káva začala pripravovať spôsobom, ktorý sa podobá súčasnému použitiu. Plod stonky, respektíve kra, najprv očistili a potom pražili. Prvé praženie kávy sa pripisuje samozrejme náhode. Hovorí sa, že zrnká kávy padli do otvoreného ohňa a hneď potom sa rozšírila jedinečná a veľmi intenzívna vôňa. Pravé údaje o káve pochádzajú z pätnásteho storočia, keď sa popíjanie kávy stalo módnym v Arábii. Predpokladá sa, že pochádza z dnešnej juhozápadnej etiópskej provincie Kaffa, ktorá sa nachádza južne od jazera Tana. Káva sa do Jemenu začala prenášať cez 26 kilometrov širokú morskú úžľabinu Bab al Mandeba. Arabi si rýchlo uvedomili, že ide o podivuhodnú rastlinu – ker, ktorý dáva červené plody, z ktorých sa môže pripraviť takmer zázračný aromatický nápoj. Preto dlho chránili svoje tajomstvo a zakázali vývoz kávy z krajiny. Zákaz a tajomstvo trvali až do roku 1600, keď ju, celkom náhodou, odhalili portugalskí a holandskí moreplavci. Priniesli ju na ostrov Cejlón v Indickom oceáne a začali ju kultivovať. Približne v rovnakom čase aj indický pútnik prepašoval semeno kávovníka domov do Indie a začal ho, očarený vlastnosťami nápoja, rozsádzať.

          Holanďan Hendrik Zwaardekroon roku 1699 preniesol rastlinu na ostrov Jáva a guvernér holandskej Indonézie Van Horn ju v roku 1712 priviezol do Amsterdamu. Bola pestovaná v umelých podmienkach v skleníku a rozsádzaná ako okrasná rastlina po skleníkoch iných európskych miest. Jeden ker kávy sa dostal aj do Paríža ako dar francúzskemu kráľovi Ľudovítovi XIV., ktorý ju považoval za drahocennú raritu a dal jej urobiť zvláštny domček – skleník v "Jardin des plantes". Práve odtiaľ a nie z Amsterdamu, sa káva rozšírila po celom svete.

Príchod na Martinique

          Francúzsko nebolo mimoriadne významnou koloniálnou mocnosťou, ale vtedy v 18. storočí, vlastnilo mnohé zámorské krajiny. Keďže sa v tom čase viedli silné mocenské boje o kolónie medzi európskymi mocnosťami (Veľkou Britániou, Francúzskom a Španielskom), sa Francúzom podarilo usídliť na ostrove Kariby a zvlášť na ostrove Martinique v Malých Antilách. Tento, nie mimoriadne veľký ostrov, zohral dôležitú úlohu v rozširovaní kávy po svete.

Na základe historických údajov, francúzsky kapitán Gabriel Mathieu de Clieu sa nejasným spôsobom dostal k jednému okrasnému kru kávy v prísne chránenom skleníku v Paríži. S veľkou námahou sa kapitánovi podarilo nepoškodený ker previezť svojou loďou na ostrov Martinique, kde ho pestoval. Námaha sa oplatila. Parížsky “okrasný” ker dal svoje prvé plody: zrelé, červené “čerešne” kávy. Súc si vedomý, akú vzácnosť predstavuje rastlina, začal ju presádzať. Podarilo sa mu vypestovať množstvo nových kríkov. Kapitánova záhrada sa stala semeniskom kávy pre všetky francúzske majetky, najmä po krajinách Južnej a Strednej Ameriky. Z jeho rastliny vznikli v roku 1732 plantáže na Jamajke, v Mexiku, na Filipínach a vo Venezuele. Dnes ročná úroda na týchto ostrovoch predstavuje približne 6,5 miliónov ton zrniek surovej kávy.

Konečne po celom svete

          Káva konečne ovládla celý svet, ale ako nápoj, nie ako rastlina. Kávovník, ako u nás voláme ker kávy, môže rásť iba v tropickom pásme, teda medzi severným obratníkom Raka a južným obratníkom Kozorožca. Dnes už káva rastie vo všetkých krajinách tohto tropického pásma. Na ostrov Sumatra sa dostala tiež zo záhrady francúzskeho kapitána v roku 1715. Neskôr v roku 1720 sa usídlila na Haiti a Santo Domingo. Zaujímavosťou je, že ešte aj dnes sa najväčšie kávové plantáže v Brazílii pripisujú parížskej prarastline. Okrem Etiópie sa káva šírila po celom svete. V Ugande sa dokonca v roku 1860 v bezprostrednej blízkosti jazera Viktória našla divá, samorastlá rastlina kávy.

Káva ako potravina a liek

          Keď prví Afričania začali používať červenú kávovú “čerešňu”, pravdepodobne celý plod varili a jedli ho ako potravinu. Neskoršie si všimli, že je chutnejší ak sa pomieša s lojom. Potom začali prstami odstraňovať mäsitú dužinu “čerešne” a začali používať iba vnútorné “kôstky”, tie dve malé zrnká. Neskôr prišli na myšlienku, že surové zrno sa začne pražiť. Kedy a kde sa káva začala mlieť a jej prach sa miešať s vodou, už nevie presne nikto. Kočovné národy zasa drvili kávové “čerešne”, miešali ich s inými zložkami a robili z toho guľôčky, ktoré im slúžili ako potravina. Čoskoro si všimli, že ich guľôčky osviežujú a preto začali používať aj kávové listy – sušili ich a robili z nich svojrázne víno. Káva sa tak stala významnou rekvizitou veštcov a kňazov, ktorí ju hojne využívali aj ako mágiu a aj ako liek, a keď im to vyhovovalo, vyhlasovali ju za jed. Keď sa dostala do Európy veľa stratila z poverčivosti východných zemí, no napriek tomu sa v 18. storočí rozšírilo veštenie z usadeniny prevrátenej šálky. Mnohí zas boli presvedčení, že v káve našli dlho hľadaný liek. Niektorí lekári ho dávali aj chorým.

Kaviarne – podnet k priateleniu sa

          Kaviarne vznikli práve pre kávu: jej sú dlžné svoju minulosť, prítomnosť a pravdepodobne aj budúcnosť. Prvé kaviarne vznikli v 15. storočí v Mekke. Odhaliac od stimulujúceho pôsobenia kávy, sa ľudia začali pri nej zhromažďovať v jednotlivých domoch, no čoskoro pochopili, že je lepšie nájsť sa spolu v jednej verejnej miestnosti. Tam sa káva varila vo veľkých kotloch a hosťom sa podávala v malých hlinených a porcelánových šálkach. V Európe bola prvá kaviareň otvorená v Benátkach v roku 1645 a vášeň popíjania kávy sa rozšírila po celom svete, takže dnes je obľúbeným nápojom miliónov ľudí.